Karnozín je prirodzene sa vyskytujúca molekula zložená z dvoch aminokyselín, histidínu a alanínu. Ako doplnok výživy je k dispozícii už roky. Nie je však ani zďaleka taký populárny, ako by mal byť založený na existujúcej vede. Karnozín funguje v „excitabilných“ tkanivách, ako sú svalové a nervové tkanivo, a dosahuje vysoké koncentrácie v kostrovom svale. V týchto tkanivách je kriticky dôležitá pri udržiavaní správneho pH a elektrického náboja.
Karnozín je často zamieňaný s karnitínom. Oba obsahujú koreňové slovo carn, čo znamená mäso, pretože obe sa nachádzajú vo vyšších koncentráciách v mäse (a rybách). Keďže vegetariánske zdroje bielkovín neobsahujú karnozín, vegetariánska (najmä vegánska) strava nemusí poskytovať dostatočný vopred vytvorený karnozín, ale rovnako ako karnitín sa predpokladá, že ľudské telo je schopné produkovať dostatočné množstvo. Napriek tomu, rovnako ako karnitín, suplementácia karnitínom má svoje miesto v nutričnej medicíne. V súčasnosti klinické štúdie na ľuďoch preukázali suplementáciu karnozínu na:
Okrem toho, že je dôležitý pri regulácii elektrického náboja v excitabilnom tkanive, výskum ukázal, že karnozín je dôležitý pre bunkové zdravie z iných dôvodov. Vo svaloch karnozín neutralizuje rozsiahlu tvorbu kyseliny mliečnej počas cvičenia s vysokou intenzitou a podporuje zotavenie z cvičenia. Tieto účinky urýchľujú pracovnú kapacitu svalov vyčerpaných predchádzajúcim cvičením a vysvetľujú popularitu karnozínu medzi kulturystami a športovcami na zlepšenie svalovej funkcie a zotavenie sa zo svalovej únavy.
Karnozín je tiež dôležitým intracelulárnym antioxidantom. Bolo dokázané, že karnozín odstraňuje reaktívne druhy kyslíka (ROS) a chráni pred peroxidáciou mastných kyselín bunkovej membrány počas oxidačného stresu. Preukázal tiež významné účinky proti starnutiu čiastočne súvisiace s jeho antioxidačnými účinkami, ale tiež zabraňuje glykácii (pripojenie molekúl cukru k bielkovinám) spojenej s predčasným starnutím.
Karnozín je obzvlášť dôležitý pri ochrane mozgu pred neurodegeneráciou, ako aj stratou kognitívnych funkcií a pamäti. Ukázalo sa tiež, že karnozín omladzuje bunky spojivového tkaniva, čo môže vysvetliť jeho priaznivé účinky na hojenie rán, ako aj jeho použitie v snahe bojovať proti účinkom starnutia pokožky, čo spôsobuje vrásky a stratu elasticity. Hladiny karnozínu v tele klesajú s vekom. V čase, keď má človek 70 rokov, hladiny karnozínu v jeho tele klesli o 63%. Kvôli všetkým týmto účinkom a ďalším sa karnozín stáva známym ako živina proti starnutiu a dlhovekosti.
Primárne zameranie klinického výskumu karnozínu sa zameriava na jeho účinky proti starnutiu, ako aj na jeho účinky na funkciu mozgu.
Pokiaľ ide o všeobecné účinky proti starnutiu, niekoľko klinických štúdií zdôraznilo potenciál karnozínu pri spomaľovaní procesu starnutia prevenciou oxidačného poškodenia, ako aj glykácie. Okrem toho sa tiež ukázalo, že karnozín priamo a nepriamo inhibuje uvoľňovanie zápalových mediátorov, ako sú cytokíny. Zníženie tichého zápalu sa stáva ďalším kľúčovým cieľom nielen pre stratégiu proti starnutiu, ale tiež pomáha predchádzať rozvoju chronických degeneratívnych ochorení, ako sú srdcové choroby, cukrovka a neurodegeneratívne poruchy, ako sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba. Vzhľadom na jedinečné účinky karnitínu v mozgu môže byť ideálnym činidlom na prevenciu poklesu kognitívnych funkcií a pamäti súvisiacich s vekom.
Pokiaľ ide o zvýšenie mozgovej sily, niekoľko dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdií skúmalo použitie karnozínu u pacientov s neurodegeneratívnymi stavmi. V jednej štúdii sa porovnávala denná dávka buď 0,75 g alebo 2 g karnozínu s placebom počas 21 dní u 42 pacientov s chronickou encefalopatiou porucha mozgu, ktorá je progresívnym degeneratívnym ochorením najčastejšie pozorovaným u jedincov s anamnézou viacerých otrasov mozgu a inými formami poranenia hlavy. Významné zlepšenie kognitívnych funkcií a zníženie oxidačného stresu sa zistilo v skupine s karnozínom.
Ďalšia štúdia skúmala účinok 1,5 g karnozínu denne počas 30 dní u pacientov s Parkinsonovou chorobou liečených L-Dopa. Pridanie karnozínu do liečebného režimu významne zlepšilo neurologické symptómy s 36% zlepšením symptómov v porovnaní so 16% zlepšením v kontrolnej skupine. Klinické príznaky Parkinsonovej choroby vrátane znížených pohybov tela a rigidnosti končatín sa tiež významne zlepšili. Toto zlepšenie „každodennej činnosti“ pacientov s Parkinsonovou chorobou im umožňuje väčšiu nezávislosť a lepšiu kvalitu života, čo viedlo autorov štúdie k záveru, že karnozín je rozumným spôsobom zlepšenia liečby Parkinsonovej choroby a zníženia možných toxických účinkov štandardnej liekovej terapie.
Vzhľadom na priaznivé účinky karnozínu na zlepšenie funkcie svalov a mozgu vedci z Georgetownskej univerzity nedávno hodnotili jeho účinky na chorobu vojny v Perzskom zálive (GWI) alebo chronickú multisymptómovú chorobu (CMI); výrazy používané na opis invalidnej únavy, rozšírenej bolesti a kognitívnej dysfunkcie, ktorých zažilo asi 25% veteránov vojny v Perzskom zálive v rokoch 1990 - 1991.
Vedúca teória navrhuje, že GWI/CMI je výsledkom vojnového vystavenia rôznym faktorom vrátane očkovania, rôznych chemikálií a stresu. Tieto faktory iniciujú predĺženú produkciu zápalu, voľných radikálov a následné poškodenie mozgu, nervového systému a svalového tkaniva. Keďže sa ukázalo, že karnozín chráni mozgové a svalové bunky pred druhom poškodenia, ktoré je základom GWI/CMI, bola navrhnutá dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná štúdia s cieľom zistiť, či výživové doplnky L-karnocínom významne zlepšujú bolesť, kogníciu a únavu pri GWI. V 12-týždňovej štúdii sa zúčastnilo 25 subjektov GWI, ktorým bol podávaný L-karnozín v dávkach 500, 1 000 a 1500 mg zvýšený v 4-týždňových intervaloch alebo placebo. Primárne výsledky zahŕňali opatrenia hodnotiace kognitívne funkcie; pocity únavy a bolesti; a úrovne aktivity. Jediným opatrením, ktoré preukázalo konzistentný prínos, bol vplyv suplementácie karnozínu na zlepšenie duševných funkcií.
Aj keď vedci dúfali, že zaznamenajú zlepšenie vo všetkých oblastiach GWI/CMI, schopnosť suplementácie karnozínu zlepšiť duševné funkcie u týchto pacientov bola významná a pridáva ďalšiu klinickú podporu pre karnozín v tejto aplikácii.
Karnozín môže byť tiež užitočný pri zlepšovaní funkcie mozgu pri autizme. V jednej dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s 31 deťmi s autizmom sa ukázalo, že karnozín zlepšuje expresívnu a receptívnu slovnú zásobu a subjektívne zlepšenie na stupnici hodnotenia autizmu počas 8-týždňovej štúdie v dávke 800 mg/deň.
Zinok zvyšuje produkciu mucínu v štúdiách bunkových kultúr a v štúdiách na zvieratách sa ukázalo, že má ochranný účinok na peptické vredy. V štúdiách na ľuďoch sa zdá, že suplementácia zinku je užitočná pri hojení peptických vredov, pričom zinok viazaný na karnozín je najprospešnejší. Klinické štúdie u ľudí s použitím zinočnatého karnozínu preukazujú nielen schopnosť liečiť peptické vredy, ale aj antagonizovať baktérie (Helicobacter pylori alebo H. pylori) spojené s poruchami trávenia (dyspepsia), peptickým vredom a rakovinou žalúdka. Keď 60 pacientov trpiacich dyspepsiou s infekciou H. pylori dostávalo buď samotné antibiotiká (lansoprazol, amoxicilín a klaritromycín) alebo antibiotiká plus zinkový karnozín počas siedmich dní, boli pozorované lepšie výsledky pri skupine, ktorá dostávala zinkový karnozín (94% úspešnosť oproti 77%).
V jednej dvojito zaslepenej štúdii bolo 248 pacientov s potvrdenými žalúdočnými vredmi náhodne zaradených do jednej zo 4 skupín, ktoré dostávali 150 mg extraktu zinku a karnozínu denne alebo príslušného placeba alebo 800 mg hydrochloridu cetraxátu (ochranného činidla sliznice) alebo príslušného placeba. Štúdiové lieky sa začali do 1 týždňa po endoskopickej diagnostikovanej žalúdočnej vrede a pokračovali 8 týždňov. Po 8 týždňoch došlo k výraznému zlepšeniu symptómov u 75% skupiny so zinkom a karnozínom v porovnaní so 72% v skupine s cetraxátom. Miera endoskopického vyliečenia bola 60,4% v skupine so zinkom a karnozínom a 46,2% v skupine s cetraxátom po 8 týždňoch.
Typické odporúčanie dávkovania na využitie účinkov proti starnutiu karnozínu je 1 500 až 2 000 mg denne. U detí s autizmom je dávka 800 až 1 000 mg denne. Pri peptických vredoch a poruchách trávenia je dávka zinočnatého karnozínu zvyčajne 75 mg dvakrát denne.
Pri odporúčaných dávkovacích hladinách nie sú žiadne nežiaduce účinky ani liekové interakcie.
VYHLÁSENIE:Toto Centrum zdravia a pohody nemá v úmysle poskytovať diagnózy...
Toto Centrum zdravia a pohody nemá v úmysle poskytovať diagnózu, liečbu ani lekárske poradenstvo. Zobrazte si viac. Obsah poskytovaný v tomto Centre zdravia a pohody slúži len na informačné účely. Ohľadom akejkoľvek lekárskej alebo zdravotnej diagnózy alebo možností liečby sa poraďte s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom. Informácie v tomto Centre zdravia a pohody by sa nemali považovať za náhradu poradenstva od zdravotníckeho pracovníka. Tvrdenia o konkrétnych produktoch v tomto Centre zdravia a pohody nie sú schválené na diagnostiku, starostlivosť, liečbu ani prevenciu ochorení.
